Napínavé! Príbehy vakcín

Pasteurov pacient s besnotou sa stal vrátnikom v Pasteurovom inštitúte

V rokoch 1803 až 1835 zúrila besnota v pohorí Jura vo Francúzsku. Louis Pasteur sa tam v roku 1822 narodil a bol svedkom utrpenia, aké spôsobil besný pes behajúci po dedine.

Svoj výskum začal v roku 1880. Najprv sa pokúsil izolovať zodpovedný vírus. Jeho pokusy identifikovať pôvodcu zlyhali (vírus besnoty je taký malý, že je viditeľný len elektrónovým mikroskopom). Tak začal injikovať infikovaný materiál (obyčajne kúsok nervového tkaniva) priamo do mozgu zajacov. Neskôr sa mu podarilo vyrobiť sériu vakcín a začal experimenty so psami. Ani jedno z imunizovaných zvierat nedostalo besnotu, zatiaľ kým zvieratá z kontrolnej skupiny ochoreli.

Hoci Pasteur očkovanie uznával, dlho váhal s očkovaním ľudí – besnota však bola vtedy hrozná a smrteľná choroba. Osud rozhodol za neho. 6. júla 1885 sa v dverách jeho laboratória zjavil 9-ročný alsaský chlapec Joseph Meister s matkou. Pred dvoma dňami 14-krát chlapca pohrýzol besný pes a lekár, ktorý vedel, že nemôže nič urobiť, poslal dvojicu za Pasteurom. Vedec váhal, veľmi chcel chlapcovi pomôcť, jeho vedecká povesť bola v stávke. Konzultoval prípad s dvoma svojimi asistentmi, ktorí boli lekármi. Obidvaja ho presviedčali, aby chlapca očkoval. Pasteur mu naordinoval 14-dňové podávanie injekcií so zvyšujúcou sa koncentráciou. V polovici očkovania sa u chlapca zjavili bolesti hlavy a Pasteur s hrôzou očakával ďalšie príznaky. Ale bolesti ustúpili a Joseph Meister sa vyliečil. Onedlho za ním prišiel druhý pacient, 14-ročný pastier Jean Baptiste Jupille, ktorého vážne pohrýzol besný pes. Opäť injekcie, napäté očakávanie, ale Jean Baptiste sa vyliečil.

Počas nasledujúcich 15 mesiacov bolo zaočkovaných takmer 2 500 ľudí. Prvým neúspechom bol prípad Louise Pelletierovej, ktorá vyhľadala Pasteurovu pomoc až 37 dní po uhryznutí psom do tváre – napriek liečbe zomrela.

Ťažko určiť príčinu ďalších úmrtí, ktoré sa vyskytli. Možno šlo o alergické reakcie na zvieracie nervové tkanivo vo vakcínach. Spoločne s chválou na Pasteura sa začala zdvíhať aj  vlna kritiky. Jedným a argumentov, ktorý vedci použili proti Pasteurovi, bolo to, že ľuďom vlastne očkoval samotný vírus. Nasledovali obvinenia zo „zabitia z nedbanlivosti“. Kontroverzie sa preniesli z akademického poľa na politickú pôdu a Pasteura hlboko rozčarovaného kritikou v roku 1887 postihli dve mozgové príhody. Až do svojej smrti o osem rokov neskôr pracoval na vylepšení svojich vakcín. Uznanie Pasteurovej práci sa dostalo v roku 1915, keď výsledky desaťročného výskumu odhalili, že zo 6-tisíc ľudí uhryznutých besným zvieraťom, ktorí dostali vakcínu, zomrelo iba 0,6 percenta. Dnes pred Pasteurovým inštitútom stojí socha Jeana Baptistu Jupilla. Keď Joseph Meister dospel, nemohol zabudnúť, čo preňho Pasteur urobil. Vrátil sa do Paríža, kde sa stal vrátnikom v Pasteurovom inštitúte.

Obsah tejto internetovej stránky je vo vlastníctve a pod kontrolou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. Technické riešenie internetovej stránky podporila spoločnosť sanofi-aventis Pharma Slovakia s.r.o.