Napínavé! Príbehy vakcín

Na začiatku očkovania proti kiahňam boli imúnne dojičky

V minulosti sa po ústupe moru stali hlavnou epidemickou chorobou kiahne (Variola major). Prvou efektívnou metódu jej kontroly sa stalo očkovanie, tzv. variolácia. Išlo o aplikovanie obsahu z kiahňového vriedka na nejaký škrabanec zdravého človeka. V roku 1768 takto úspešne liečil ,,očkovateľ“ Thomas Dimsdale ruskú cárovnú Katarínu Veľkú, jej syna a celý cársky dvor – za čo bol aj patrične odmenený, stal sa barónom.

V západnom Anglicku bolo všeobecne známe, že dojičky, ktoré dostali tzv. kravské kiahne (Variola vaccinae), nikdy nedostali obyčajné kiahne. V roku 1774 farmár Benjamin Jesty naočkoval svoju ženu a dvoch synov obsahom vriedku kravských kiahní. Správa o ich následnej imunite sa rýchlo rozšírila. Dostala sa až ku Edwardovi Jennerovi (1749 -1823), absolventovi edinburskej lekárskej školy. Po takmer dvoch desaťročiach skúmania dojičiek začal vedecky overovať svoju teóriu tým, že zaočkoval osemročného Jamesa Phipsa najprv kravskými a po šiestich týždňoch bežnými kiahňami. Ukázalo sa, že chlapec je imúnny. Po zaočkovaní ďalších dvoch desiatok ľudí publikoval svoje poznatky v roku 1798. Jeho spôsob očkovania rýchlo získaval popularitu a koncom roku 1801 bolo vo Veľkej Británii zaočkovaných už približne 100-tisíc ľudí.

Pomocou Jennerovho očkovania sa kiahne dostali pod kontrolu a do roku 1975 táto choroba prakticky vymizla.

Obsah tejto internetovej stránky je vo vlastníctve a pod kontrolou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. Technické riešenie internetovej stránky podporila spoločnosť sanofi-aventis Pharma Slovakia s.r.o.